Existuje množstvo spôsobov, ktorými možno realizovať kybernetické útoky, a tie následne určujú charakter kyberagresie. Kyberagresia je jav, ktorý v dôsledku pandémie Covid-19 a presunu vzdelávania do online prostredia, vzrástol aj medzi žiakmi. Na základe toho možno diferencovať kyberagresiu realizovanú medzi deťmi (online ohováranie, osočovanie, ponižovanie, zosmiešňovanie, online vylúčenie, vyhrážanie a vydieranie, kyberšikanovanie, sexting a i.) a kyberagresiu realizovanú na deťoch (kybergrooming, online sharenting, phubbing).
Podľa spôsobu realizácie existuje verbálna kyberagresia, ktorá zahŕňa verbalizované útoky prostredníctvom elektronických zariadení za účelom vyhrážania, urážania a ponižovania. Vizuálna kyberagresia je zameraná na poníženie, dehonestovanie a zneváženie osoby nevhodnou vizualizáciou (fotografiami, videami, resp. spotmi) zverejnenou prostredníctvom sociálnych médií. Skrytá kyberagresia je realizovaná formou online vylúčenia a odopretia online komunikácie, rozvíjania priateľstva a vzťahov v online prostredí. Happy slapping je špecifická forma kyberagresie. Zahŕňa reakcie na neočakávané fyzické útoky a zastrašovania, ale aj verbálne útoky, pričom reakcia obete je nahrávaná, upravovaná (so zámerom zosmiešnenia reakcií obete) a uverejnená prostredníctvom sociálnych médií.
Autorka Willard (2007 In Hollá, 2013) špecifikovala niekoľko typov nepriamej kyberagresie, kde zahrnula: útoky s urážlivým a vulgárnym obsahom, ktorých zámerom je obeť vyprovokovať a vtiahnuť do podobného spôsobu komunikácie (flaming); obťažovanie prostredníctvom opakovaného kontaktovania vybranej osoby (online harassment), hanlivé šírenie výmyslov a klebiet – očierňovanie; útoky, ktoré sa javia, že pochádzajú od obete (napodobňovanie); manipulovanie za účelom získať osobné, prípadne intímne informácie, ktoré by mohli osobe ublížiť; vylúčenie z online skupiny a prenasledovanie za účelom obťažovania a zastrašovania osoby (stalking).
Vychádzajúc z Willardovej typológie bola zostavená vizuálna kyberagresia, písomno-verbálna kyberagresia, online vylúčenie a vydávanie sa za inú osobu.
Okrem vyššie uvedených typov možno diferencovať: rovesnícku kyberagresiu, agresiu proti zamestnancom škôl, slabším osobám, náhodným obetiam a skupinám (Pyżalski, 2012). Usudzujeme, že typológiu možno rozšíriť o ďalšie skupiny, ktoré sú v súčasnosti vystavené kyberagresii, a to sú utečenci a migranti; deti a žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami; deti, žiaci a osoby so zdravotným znevýhodnením; seniori a osoby s odlišnosťami v rase, pohlaví, sexualite a vierovyznaní.
___________________
Hollá, K. (2013). Kyber-šikana. Bratislava : Iris. 111 s.
Nocentini, A., et al. (2010). Cyberbullying: Labels, behaviors and definition in three European countries. Australian Journal of Guidance and Counselling, 20(02), 129–142.
Pyżalski, J. (2012). From cyberbullying to electronic aggression: typology of the phenomenon, In Emotional and Behavioural Difficulties, vol.17, no. 3-4, pp. 305-317, DOI: 10.1080/13632752.2012.704319